Karate vnímala najprv ako sebaobranu, potom ako šport a postupne čoraz viac ako bojové umenie. K vrcholovému pretekaniu sa dostala vlastne len náhodou. Majsterka sveta Ľubomíra Klementisová.

MARTIN MOJŽIŠ

.prečo práve karate?
Začalo sa to celkom obyčajne. Mala som nejakých 14 rokov a bolo to o tom, že chcem chodiť na diskotéky a chcem sa vedieť brániť. Mala som pocit, že za pol roka sa niečo naučím, a to bude stačiť. Ale chytilo ma to, po roku som začala súťažiť a už ma to držalo. Po strednej škole som prišla na výšku do Bratislavy a to som už presne vedela, kam chcem ísť, do ktorého klubu, kakému trénerovi. S tým trénerom sme sa neskôr zobrali.

.úspechy prišli počas vysokej školy?
Počas vysokej školy prišli deti. Potom som sa asi takých päť – šesť rokov venovala trénerstvu. Ako trénerka som raz pripravovala tri dievčatá na majstrovstvá Slovenska v kata družstiev a týždeň pred majstrovstvami si jedna z nich zranila koleno. No a keďže som celý čas cvičila s nimi, tak ma volali, aby som išla pretekať namiesto nej. Tým sa začala moja kariéra, vlastne úplnou náhodou. Mesiac nato sme vyhrali majstrovstvá Európy WKC – world karate confederation – ako družstvo a ja som vyhrala aj súťaž kata jednotlivcov.
.to bolo v ktorom roku?
V roku 2002. O rok nato sme skončili na majstrovstvách sveta WKC v družstvách na druhom mieste a jednotlivcov som vyhrala. O dva roky neskôr sa to vymenilo. V družstvách sme vyhrali a v jednotlivcoch som skončila druhá. Okrem toho mám dva tituly z majstrovstiev sveta iných organizácií.

.koľko je vlastne medzinárodných organizácií športového karate?
Najstaršia a najväčšia je WKF – world karate federation. Potom je tu asi päť mladších a menších organizácií, medzi nimi aj WKC. My patríme práve do WKC, v rámci ktorej teraz organizujeme majstrovstvá Európy.

.vy ste pretekárka, trénerka, medzinárodná rozhodkyňa amomentálne aj riaditeľka organizačného výboru majstrovstiev Európy. Ako sa to všetko dá stihnúť?
Tak, že vždy je niektorá z tých vecí dominantná. Keby ste sa ma to spýtali pred rokom, tak väčšinu času zaberalo pretekanie, teraz je to, samozrejme, organizačná práca. Ale ešte musím ten váš zoznam doplniť o jednu vec, a tou je karate ako bojové umenie a životný štýl. Práve tento aspekt považujem za najdôležitejší. Ja dokonca hovorievam, že keď prestanem pretekať, tak konečne začnem robiť karate v tom pravom slova zmysle.

.v čom spočíva hlavný rozdiel medzi športovým a „skutočným“ karate?
Šport je len časťou karate, dokonca by som povedala, že malou časťou. Síce najznámejšou, ale naozaj malou. Veľké sú rozdiely. Tréning športového karate je úplne iný ako tréning bojového umenia. O športovom zápase kumite to platí celkom jednoznačne. Tréning kumite je veľmi podobný tréningu kickboxerov a boxerov. Je tam silová príprava, atletická príprava a podobne. Najmä kickbox má na športové karate značný vplyv.

.prečo?
Kvôli divákom. Kickbox je pre nich transparentnejší, lepšie mu rozumejú. Niektoré karatistické organizácie sa preto pohli komerčnejším smerom, viac vychádzajú v ústrety divákovi. Je to celé také atletickejšie a divácky príťažlivejšie. Iné organizácie si držia tradičnejšiu líniu. A potom sú tu organizácie, ktoré sa snažia robiť medzi týmito prístupmi akýsi rozumný kompromis. Takou je aj WKC.
.rozdiely medzi športovým a tradičným karate sú len v kumite alebo aj v cvičení kata?
Týka sa to aj cvičení kata, hoci tu sú rozdiely menej výrazné, pretože kata sú svojou podstatou predsa len o niečo bližšie k tradičnému karate. Športové kata sa pre divákov trošku prispôsobujú, aby to dobre vyzeralo. To napríklad znamená, že sa kope vyššie a ďalej než v tradične cvičenej kata, stojí sa v hlbších postojoch a podobne. Takisto rytmus je iný. Niektoré techniky sa robia o niečo pomalšie ako pri tradičnom cvičení, jednoducho preto, aby lepšie vyzneli. Keby som to mala povedať veľmi ostro, tak poviem, že súťažné kata sa robia na efekt. Pretekár na súťaži cvičí pre rozhodcov a pre divákov. Ten, kto cvičí v pôvodnom duchu, cvičí pre seba a pre svoj rast.

.keď hovoríme o tradičnom karate, máme na mysli nejakú konkrétnu tradíciu?
Máme na mysli pôvodné okinawské karate, ktoré sa chodíme učiť priamo na Okinawu. Našimi učiteľmi sú predstavitelia jedného z pôvodných štýlov karate. Sensei Kiyuna, desiaty dan, je priamym žiakom majstra Higu, ktorý je zas priamym žiakom Kanryo Higashionnu, skutočného otca školy godžurju. My sme o tom štýle vedeli pôvodne veľmi málo, o našom smerovaní rozhodol „otec slovenského karate“ sensei Ogawa, ktorý povedal, že tento štýl je presne to, kam chceme ísť. Od roku 2001 chodievame na Okinawu na osobné tréningy, ktoré vedú Kiyuna sensei a Kurashita sensei len pre nás. Je to pre nás veľká česť a zároveň veľký záväzok šíriť ďalej umenie starých majstrov.

Zdroj: www.karate-slovakia.sk